Čiernohronská železnica oživila prvé vozidlá z Waldenburgbahn

Malé radosti uplynulých dní.

             Priaznivci úzkeho rozchodu si určite s príchodom nového GVD všimli nevšedného úspechu Švajčiarov, keď za 426 pracovných dní (od 6.4.2021 do 9.12.2022) dokázali prerozchodovať a celkovo úplne z gruntu revitalizovať úzkorozchodnú dráhu Waldenburgbahn /WB/. V malom, pomerne nevýraznom údolí kantónu Bazilej – vidiek sa tak modernizovalo už štvrtý raz v histórii tejto 13 km dlhej dráhy. Pôvodne parnú železnicu (pre Švajčiarsko s veľmi netypickým rozchodom 750 mm z roku 1880) najskôr v roku 1953 zelektrifikovali, následne v rokoch 1985 – 1992 získala novú generáciu moderných elektrických vratných vozidiel vrátane zabezpečovacieho zariadenia a na štvrtýkrát sa zmenila v najmodernejšiu úzkorozchodnú železnicu vo Švajčiarsku s rozchodom 1 000 mm s perspektívou autonómnej prevádzky v nasledujúcich rokoch.

            V tieni tohto „iného vesmíru“ sa podobné revitalizačné kroky Čiernohronskej železnice /ČHŽ/ dlhodobo snažia aspoň „držať stopu“ – z pôvodne parnej lesnej železnice s rozchodom 760 mm sme v rokoch 1983 – 1992 zarputilosťou a usilovnosťou dobrovoľníkov dosiahli jej premenu na turistickú atrakciu, v určitom čase dokonca s návratom k pravidelnej nákladnej preprave reziva. Okrem historických parných lokomotív a vozňov sme postupne získali alebo zmodernizovali množstvo najrôznejších osobných vozňov pre turistov, motorový vozeň, niekoľko motorových lokomotív vrátane vratnej súpravy s riadiacim vozňom z Trenčianskej Teplej, až sme  v roku 2021  práve od Švajčiarskej WB odkúpili všetkých 17 ks ich elektrických súprav druhej generácie, označených radom BDe 4/4 a Bt pre projekt Čiernohronskej elektrickej železnice.

            Tento projekt je veľmi ambicióznou, ale súčasne zjavne jedinou reálnou možnosťou ako zachovať prevádzku celej zachránenej ČHŽ aj pre budúce generácie. Dobrovoľníci pomaly, ale isto starnú, nových veľa neprichádza, a štát vrátane samospráv sa nikdy veľmi netrhal o železničku starať. Pokiaľ sa ČHŽ nepodarí určitým spôsobom profesionalizovať a finančne stabilizovať napr. dlhodobou objednávkou dopravných služieb vo verejnom záujme, alebo obnovením pravidelnej nákladnej prepravy dreva, čaká ju v najbližších rokoch (v najlepšom prípade) úpadok a stagnácia na pár km koľají po vzore podobných „muzeálnych cirkusov“ na Slovensku.

            Stále sa ale ešte nájdu nadšenci a dobrovoľníci, ktorým už vyše 40 rokov nie je ďalší osud ČHŽ ľahostajný a aj im sa k zmene GVD podaril jeden husársky kúsok. V zmysle známeho výkriku univerzálneho českého génia Járy da Cimrmana: „Zkuste to bez drátú, pane Marconi“, pristúpili k sprevádzkovaniu prvých vozidiel zo Švajčiarska „karpatským spôsobom“ tak, že do jedného riadiaceho vozňa Bt č. 112 skrátka zamontovali elektrocentrálu CAT s výkonom 165 kW s transformátorom a usmerňovačom, ako zdroj trakčného napájania hnacieho vozidla BDe 4/4 č. 12. K uvedenej, natrvalo spojenej dvojici je následne možné pripájať ďalšie riadiace vozne Bt podobne, ako tomu bolo v prevádzke pod trolejom 1 500 V ss.  Nejde o nič nové ani prevratné, v histórii úzkorozchodných dráh rovnakého rozchodu boli podobné riešenia použité napr. na Zillertalbahn, prípadne mnoho rokov  úspešne prevádzkované na prekrásnej gréckej ozubnicovej úzkorozchodke Odontotos.

            Hlavným mozgom riešenia bol, ako obvykle, dlhoročný dobrovoľník ČHŽ Pavel Šiman, ktorý spolu s Petrom Oravcom zo ŽOS Zvolen a Martinom Kopeckým z NES Nová Dubnica pripravili a zrealizovali technické riešenie i potrebné doklady zástavby i elektrického zapojenia. Nemožno zabudnúť na ďalších dobrovoľníkov ČHŽ Zdenka Vozára a Borisa Hlaváča, ktorí strávili nespočetné hodiny pri vlastnej realizácii a samozrejme skvelého Pavla Zofčáka, ktorý riešil revízie a revízne správy. S výpočtom bezpečnosti proti vykoľajeniu vozidiel s rozchodom 750 mm na tratiach 760 mm pomohli priatelia z Univerzity Pardubice pod vedením Tomáša Michálka a po doložení všetkých potrebných dokladov vydal potrebné povolenie na skúšobnú prevádzku s cestujúcimi Mário Kováč z MDaV SR.

            Vďaka všetkým menovaným i mnohým ďalším sme sa tak v Čiernom Balogu mohli rovnako ako vo Waldenburgu v sobotu dňa 10.12.2022 spoločne pochváliť verejnosti s novými vozidlami. Vo Švajčiarsku začali nasledujúci deň od 5.06 hod premávať z čistučkého vykúreného depa po úplne novej čiastočne dvojkoľajnej trati pravidelne aj v rámci nového grafikonu – na ČHŽ musíme podobné „drobnosti“ ešte trocha podoťahovať...

            Mikuláš spolu s čertom i anjelom tak boli vrátane rozradostnených detičiek prvými oficiálnymi cestujúcimi v novej generácii vozidiel ČHŽ. V rámci predchádzajúcej skúšobnej prevádzky bez cestujúcich už prešla uvedená súprava úspešne všetkými existujúcimi úsekmi tratí ČHŽ z Chvatimechu na Dobroč i do Vydrova a priznávame, že sme zostali v nemom úžase nad skvelými chodovými vlastnosťami „rozmaznaných“ švajčiarských vozidiel na našich krivolakých karpatských úzkych koľajničkách v mechu a papradí.

            Pre nasledujúcu sezónu pripravujeme už pravidelnejšie využívanie vozidiel v okolí Čierneho Balogu. Súčasne finišujeme s projektovými prípravami pre prvý úsek obnovy ČHŽ a jej premeny na ČHEŽ z Chvatimechu do Hronca, kde by malo vzniknúť aj nové depo a rozšíriť sa súčasné resp. bývalé dielenské zázemie z doby prevádzky lesnej železnice. Dôvodom návratu správneho i dielenského centra do Hronca je dlhodobá zášť a nenávisť niektorých predstaviteľov samosprávy obce Čierny Balog, ktorá zatiaľ znemožňuje akýkoľvek rozvoj ČHŽ v tejto obci. V súvislosti s petíciou, ktorú zorganizovali priamo občania obce Čierny Balog  a ukončení 16 rokov trvajúceho mandátu dnes už bývalého starostu Čierneho Balogu však veríme, že bude možné v projekte ČHEŽ postupne pokračovať aj z Hronca smerom hore dolinou.