Parný rušeň Joy U34.904

Dovoľujeme si Vám predstaviť jeden malý technický a historický zázrak – najstaršiu zachovanú úzkorozchodnú parnú lokomotívu Slovenských lesných železníc U 34 „Joy“.
Jej až neuveriteľný životný príbeh začal v roku 1906 v strojárňach Maďarských kráľovských štátnych dráh v Budapešti (Magyar királyi Államvasutak Gépgyára Budapesten). Pod výrobným číslom 1879 bola vyrobená pre vtedajšieho veľkoobchodníka Jánosa Filipa Gläsingera - majiteľa pomerne krátkej, len 7,5 km dlhej lesnej železnice Vondrišeľ (dnes Nálepkovo) – Henclová vo východnej časti Slovenského Rudohoria. S označením „JÓSZEF FÜLÖP“ (čo bolo pravdepodobne meno niektorého z Glesingerových synov), neskôr po znárodnení zmeneným na „ŠLD 1“ poctivo slúžila pri zvážaní dreva celých 55 rokov, až do uzatvorenia lesnej železnice v roku 1960.

Akýmsi zázrakom však unikla likvidácii a takmer štvrťstoročie prečkala opustená a zabudnutá v areáli píly v Nálepkove. Možno pomohlo čiastočné zasypanie lokomotívy hromadou pilín, možno odľahlosť oblasti, možno zázrak – isté je, že keď v lete roku 1984 preskúmaval zvyšky lesnej železnice jeden z nadšencov a záchrancov Čiernohronskej železnice v Čiernom Balogu, pán Štefan Muka – lokomotíva tam skrátka ešte stála! Vďaka jeho ohromnému nadšeniu sa mu podarilo dohodnúť s vedením Lesného závodu Margecany darovanie, na prvý pohľad žalostných zvyškov lokomotívy Čiernohronskej železnici a pre U 34 „Joy-a“ tým začal jeho „druhý život“. 28. mája 1986 zaistil pán Muka jej naloženie na železničný vozeň a odvoz do Podbrezovej. Odtiaľ bola vďaka nezištnej pomoci pracovníkov dopravy vtedajších Švermových železiarní, pánov Giertliho, Gotlieba, Lička a Majera i zástupcov ZO SZM URBION Banská Bystrica Vladimíra Paška a Alexandra Kálmana prevezená do depozitára Čiernohronskej železnice na Štiavničke. Dobrovoľní brigádnici ČHŽ vykonali počas nasledujúceho leta jej základnú konzerváciu a takto ošetrená prečkala v novo postavenom depe ČHŽ do roku 2002. Po vynútenom opustení areálu depozitára Štiavnička bola lokomotíva premiestnená do prenajatého depa pôvodných dielní lesnej železnice v Hronci, kde čakala ďalších osem rokov na lepšie časy...

Až v roku 2010 sa podarilo Čiernohronskej železnici získať pre jej opravu finančné zdroje z projektu financovaného fondom „Pro Slovakia“ Ministerstva kultúry SR – Nadáciou Slovenského plynárenského priemyslu vo výške 18 000,- € a následne v roku 2011 priamo zo zdrojov Ministerstva kultúry SR ďalšiu čiastku vo výške 29 000,- €. Lokomotíva tak mohla byť odovzdaná firme pána Jána Kosíka z Borinky pri Bratislave k rozsiahlej a veľmi precízne vykonanej oprave do prevádzkyschopného stavu. Veľká pozornosť bola venovaná predovšetkým unikátnemu uhľovému rozvodu parného stroja „Joy“, resp. „Kluge“ podľa ktorého má dnes lokomotíva svoje meno. Označenie tabuľkou „Č.H.L.D.“ s poradovým číslom „2“ potom zaraďuje lokomotívu do prvorepublikovej označovacej schémy Čiernohronskej lesnej dráhy, teda do obdobia „zlatého veku lesných železníc na Slovensku“.