Nádej Čiernohronia

V týchto dňoch sme nazreli do našich kroník. Je v nich ukrytých mnoho príbehov, fotografií a odkazov, ktoré tam zanechali prví brigádnici. Boli mladí, odvážni a presvedčení, že dokážu zmeniť svet a zachrániť niečo, čo má naozaj zmysel. Ako každý rok sme sa počas leta s niektorými z nich stretli. Rozoznáme ich aj v dave ľudí. Väčšinou majú na sebe oblečené rokmi vyblednuté brigádnické tričko, ktoré už možno dokonale nepasuje na ich postavu, nosia ho však s hrdosťou, aká sa bežne nevidí.

Čiernohronská železnica je aj ich dielo.

Prečo o tom píšeme? Po ubehnutí viac než troch desaťročí sme museli opäť spraviť vážne a nevyhnutné rozhodnutie, ako železničke zabezpečiť stabilitu aj do nasledujúcich rokov. Generácie sa vymieňajú, rovnako sa menia aj nálady v spoločnosti a nesmieme dopustiť, aby železnica ešte niekedy musela čeliť vrtochom človeka.

V súčasnosti je existencia Čiernohronskej železnice závislá od cestovného ruchu. Sú lepšie aj slabšie roky, nedá sa vopred odhadnúť záujem ľudí o turizmus. Netreba chodiť ďaleko – stačí sa pozrieť na aktuálnu situáciu v súvislosti s koronavírusom, ktorá sa nedá predvídať, ale jej dopad dokáže byť fatálny.

Aj preto si viac než inokedy uvedomujeme, aké dôležité je zabezpečiť na železničke celoročnú pravidelnú prevádzku, ktorá by nielen zohľadňovala životné prostredie, ale predovšetkým myslela na ľudí.  „Väčšina z nás, ktorí sme v roku 1983 prišli ako dobrovoľníci zachrániť Čiernohronskú lesnú železnicu, si v sebe nosila a dodnes nosí túto ideu. Jej podstatou je atraktívna miesta železnica komplexne rozvíjajúca život v pôvabnej krajine. Vo svete existuje nespočetné množstvo príkladov toho, že tento vzťah funguje,“ hovorí Aleš Bílek, riaditeľ Čiernohronskej železnice a spoluautor myšlienky Krajina pre ľudí.

Keď sa nám v apríli podarilo uspieť v silnej konkurencii a získať sedemnásť električkových vozidiel za zlomok ich skutočnej ceny, s obrovskou radosťou prišiel rovnako veľký pocit zodpovednosti.
Reálna hodnota získaných vozidiel je viac ako 50 miliónov eur. Švajčiarska spoločnosť BLT Baselland Transport a.s. nám jeden kus odpredala za 5 000 eur. Ich hlavnou podmienkou však bolo, aby električky ostali zmysluplne využívané. „Spoločnosť svoju infraštruktúru ponúkla z dôvodu prestavby trate na širší rozchod – konkrétne z rozchodu 750 mm na 1000, vďaka čomu bude môcť do prevádzky nasadiť kapacitnejšie vozidlá. V súvislosti s prehlbujúcou sa klimatickou krízou dobre vedia, pred akými výzvami stojí svet a že je potrebné robiť všetko preto, aby bola verejnosti ponúknutá komfortná doprava s cieľom chrániť životné prostredie a vzduch, ktorý všetci dýchame,“ vysvetľujú Aleš Bílek a Slavomír Kontúr v už treťom, doplnenom vydaní brožúrky Tvoríme krajinu pre ľudí.

V spolupráci s BBSK a tímom odborníkov sme sa pustili do nového boja o záchranu ČHŽ. Počas leta sme si vypočuli mnoho názorov a rád. Za všetky ďakujeme. Veríme, že sa nám spoločným úsilím podarí zrenovovať trate tak, aby Čiernohronskú železnicu bolo možné využívať ako ekologický a kvalitný verejný prostriedok, na ktorý budú miestni ľudia rovnako hrdí, ako keď sa ju podarilo v roku 1909 sprevádzkovať.

Jazdy historických vláčikov s parnou lokomotívou ostanú zachované aj pomedzi nové električky a predovšetkým do Vydrovskej doliny. Čaro železničky sa z Čierneho Balogu už nikdy nevytratí. „Postavili sme pred seba obrovskú výzvu. Veríme, že sme zvolili ten najsprávnejší spôsob, ako vytvoriť udržateľnú budúcnosť pre ČHŽ a spolu s ňou aj pre celý región Čierneho Hrona. Ide o pomerne veľkú investíciu. Faktom však je, že týmto rozhodnutím sa jednoznačne hlásime k celosvetovej zmene pohľadu na ochranu vzácnej prírody a pridávame sa k najmodernejším krajinám, ktoré sa ju snažia budovaním podobných železníc zachovať pre budúce generácie.“ Pozývame všetkých, ktorí by radi prispeli k realizácii projektu – či už svojimi vedomosťami, skúsenosťami, alebo inou pomocou, budeme veľmi vďační.