Čiernohronská elektrická železnica - CIELE PROJEKTU

Zapojenie Čiernohronskej elektrickej železnice do integrovaného dopravného systému Banskobystrického kraja, obnovenie nákladnej dopravy, zvýšenie kvality života vo vidieckom prostredí, podpora ochrany životného prostredia a v neposlednom rade dlhodobá udržateľnosť turistickej atrakcie — národnej kultúrnej pamiatky, to sú hlavné dôvody vzniku projektu ČHEŽ.

V uplynulých týždňoch sme pripravili pracovný dokument Čiernohronská elektrická železnica, podklady pre tvorbu realizačného projektu. Obsahuje základné parametre, podrobné nákresy, popisy a mnohé ďalšie odpovede na časté otázky súvisiace s elektrifikáciou trate. Jednotlivé časti dokumentu budeme postupne zverejňovať aj na našej stránke.

Čiernohronská elektrická železnica
Podklady pre tvorbu realizačného projektu

1. Zdôvodnenie projektu a jeho ciele

Projekt prestavby Čiernohronskej železnice (ČHŽ) na Čiernohronskú elektrickú železnicu (ČHEŽ) priamo nadväzuje na stratégiu rozvoja a revitalizácie Čiernohronskej doliny s názvom Krajina pre ľudí, ktorá bola predložená regionálnym samosprávam a verejnosti v roku 2018. Uvedená stratégia na dlhé roky dopredu označila modernizáciu hlavnej trate ČHŽ a jej rozšírenie za zdroj energie pre tvorbu pestrého, plnohodnotného a trvale sa rozvíjajúceho života v jednej z najlesnatejších, najčistejších a najprírodnejších častí Slovenska. Ide tu o úsek Štiavnička (záchytné parkovisko P+R), Nový závod (hlavná brána Železiarní Podbrezová) – Chvatimech (prestup na vlaky ŽSR smer Banská Bystrica prípadne smer Brezno až Košice) – Valaská – Hronec – Čierny Balog – Dobroč – Šaling. Cieľom takto navrhovanej železnice je nielen celoročná pravidelná preprava osôb (napríklad aj zamestnancov do železiarní v Podbrezovej), ale tiež ekologická preprava dreva z priľahlých dolín, ktoré sa dnes vo veľkých množstvách vozí ťažkými autami cez centrá obcí a miest, čo nepriaznivo pôsobí na životné prostredie.

Čiernohronská železnica dlhodobo patrí medzi najvyhľadávanejšie atrakcie Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK). V letných mesiacoch odvezie viac ako 120 000 poväčšine jednodňových alebo len krátkodobých cestujúcich — návštevníkov. Tí však do Čierneho Balogu, centra ČHŽ, prichádzajú takmer výlučne automobilmi, čo spôsobuje neželané javy: preťažené cesty, problémy s parkovaním, zbytočný hluk, nárast exhalátov a prachových častíc, vizuál­ny smog, zníženú bezpečnosť chodcov.

Podobné starosti spôsobuje automobilová doprava aj v neďalekých turistických centrách — napríklad v Bystrianskej doline, kde sa špeciálne počas lyžiarskej sezóny na prístupových cestách pod Chopok (do Krupovej a na Srdiečko) tvoria zápchy ako v centrách veľkých miest. Trpí príroda, trpí život v regióne, trpia turisti.

Potreba udržateľnosti rozvoja cestovného ruchu si preto nielen v Čiernom Balogu vyžaduje, aby sa siahlo po zásadnom, dlhodobom a skutočne dobrom riešení: po systematickom budovaní kvalitnej verejnej dopravy.

Historické a súčasné okolnosti projektu

Prvý úsek Čiernohronskej železnice z Hronca do Čierneho Balogu bol otvorený v roku 1909 a ďalšie sa postupne budovali až do roku 1949 za účelom vozenia dreva z bohatých miestnych lesov. Celková dĺžka lesnej železnice sa vyšplhala na 132 km, čím sa stala jednou z najrozsiahlejších v Európe. Ale prišla éra zdokonalených nákladných automobilov a štát bez hlbšej analýzy rozhodol, že železnica bude po roku 1982 úplne zlikvidovaná. To sa však, našťastie, vďaka obetavej iniciatíve dobrovoľníkov nestalo. Cítili, že funkčná železnica je pre celý región v skutočnosti neobyčajným pokladom, ktorý treba zachrániť.

Hlavný úsek bývalej lesnej železnice medzi Hroncom, Čiernym Balogom a Vydrovskou dolinou (12 km) sa po rokoch driny množstva brigádnikov podarilo sprevádzkovať v roku 1992. Neznámy Čierny Balog sa začal objavovať na mapách turistov z celého sveta. Čiernohronskému regiónu sa otvorili nové perspektívy.

Obzvlášť veľké úspechy ČHŽ sa dostavili od roku 2001, keď sa obnovila každodenná celoročná nákladná preprava reziva z píly Jánošovka v Čiernom Balogu do vozňov ŽSR v Hronci. V roku 2003 sa s pomocou Švajčiarsko-slovenského revolvingového fondu dokončila oprava úseku Chvatimech – Hronec a v roku 2012 sa vďaka podpore Maďarsko-slovenského fondu Európskej únie obnovila trať z Čierneho Balogu do miestnej časti Dobroč v dĺžke 4 km a znovu opravila i celá trať do Vydrovskej doliny v celkovej dĺžke 4 km. Zachránené trate ČHŽ dosiahli celkovú dĺžku 20 km. Následne Rakúska klimatická aliancia udelila obci Čierny Balog titul Klimatická hviezda roka a Rada Európy udelila ČHŽ Cenu za krajinu 2012 – 2013.

V roku 2002 Čiernohronská železnica zásadne prispela k rozhodnutiu štátnych lesov vybudovať vo Vydrovskej doline rozľahlý Lesnícky skanzen. Ide o jeden z najsilnejších prejavov pozitívneho vplyvu železnice na rozvoj miestneho prostredia.

Avšak udržiavanie a prevádzka takej náročnej atrakcie, akou je turistická železnica, má v systéme nulovej podpory štátu svoje vážne úskalia. Tu treba uviesť, že od sprevádzkovania turistickej železnice v roku 1992 uplynulo 30 rokov, ale na finančne neistom a fyzicky namáhavom spôsobe udržiavania ČHŽ v prevádzke sa od jej otvorenia nezmenilo takmer nič — prakticky o všetko sa naďalej starajú predovšetkým dobrovoľníci. Tí však starnú, postupne sa vytrácajú a ďalší neprichádzajú. Vymeniť tak stovky až tisícky zhnitých podvalov na najstaršom úseku hlavnej trate medzi Hroncom a Čiernym Balogom zrazu nemá kto, nehovoriac o tom, že na nové podvaly chýbajú financie. A keďže štát nedokázal ani za úspešných 30 rokov prevádzky ČHŽ vytvoriť legislatívny rámec, na základe ktorého by bolo možné turistickú pýchu Slovenska prevádzkovať bez obáv o jej budúcnosť a bez neistoty z nedostatku financií potrebných na jej pravidelnú údržbu — budúcnosť Čiernohronskej železnice je veľmi vážne ohrozená.

Účelom projektu prestavby Čiernohronskej železnice na Čiernohronskú elektrickú železnicu je teda uvedené problémy navždy vyriešiť a odvrátiť riziko postupného zničenia a opätovného zániku tejto národnej kultúrnej pamiatky.

Ideové ciele projektu

Hlavné ideové ciele projektu sú dva. Prvým cieľom je na hlavnom úseku Štiavnička – Chvatimech (obec Podbrezová) – Valaská – Hronec – Čierny Balog – Dobroč – Šaling (obec Čierny Balog) postupne (po etapách) zaviesť atraktívnu pravidelnú celoročnú osobnú a nákladnú dopravu. Týmto sa vytvoria podmienky, ktoré umožnia nielen udržateľne prevádzkovať jedinečný muzeálny rozmer železnice (elektrickými pravidelnými osobnými a nákladnými vlakmi na hlavnom úseku, parnými vlakmi na hlavnej trati iba občas, predovšetkým však na odbočke muzeál­nej trati z Čierneho Balogu do Lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline), ale tiež odkryť prameň doteraz nepoznaných rozvojových impulzov so zásadným zameraním na udržateľnú budúcnosť vidieckeho prostredia. Dnes tento predpoklad platí o to viac, že sme svedkami vážnej klimatickej zmeny a nestability trhu pracovných príležitostí.

Druhým hlavným cieľom projektu je vyvolať dlhodobý obrodný proces poskytujúci viaceré spoločenské benefity. Atraktívna verejná doprava totiž prináša riešenia aj na neustále sa hromadiace problémy v obciach, spôsobovaných ubúdaním obyvateľstva, ktoré postupne vymiera alebo sa sťahuje do miest. A netreba vysvetľovať, že nedostatok potrebných a šikovných ľudí (napr. učiteľov, lekárov, alebo aj vo vedení samosprávy) je cesta smerujúca k postupnému zániku tvorivého života v obci.

Projekt Čiernohronskej elektrickej železnice je inšpirovaný pozitívnymi príkladmi v zahraničí, a teda je už na mnohých miestach vo svete overený. Prináša zmysluplné a najmä dlhodobé riešenia načrtnutých problémov.

Zhrnutie cieľov projektu

1.) Realizovať každodennú dopravnú funkciu v kombinácii s dnes už čiastočne modernizovanými vlakmi na trati ŽSR Brezno – Banská Bystrica. V rámci pripravovaného integrovaného dopravného systému kraja (IDS BBSK) tak budú môcť ČHEŽ výhodne využívať denne alebo týždenne dochádzajúci rezidenti Čierneho Balogu, Lomu nad Rimavicou, Sihly, Drábska, Osrblia, Hronca a časti obce Valaská.

2.) Zaviesť obdobu MHD v Čiernom Balogu. Obec má vzhľadom na svoju dĺžku, počet obyvateľov a rozľahlosť s centrálne umiestneným obecným úradom, zdravotným strediskom, s dvomi kostolmi, školou a športoviskami veľký predpoklad na pravidelné využívanie toho spôsobu dopravy.

3.) Obnoviť pravidelnú celoročnú nákladnú dopravu (najmä prepravu dreva). Výrazným prínosom tohto kroku má byť jednoznačné obmedzenie ťažkej nákladnej dopravy z ulíc a uličiek obcí v okolí ČHEŽ a znížiť súčasnú vysokú mieru zaťaženia životného prostredia.

4.) Celkovo podporovať ochranu životného prostredia a vytvárať udržateľné podmienky pre život vo vidieckom prostredí. Aby ľudia neodchádzali žiť do miest, čo vedie k postupnému vymieraniu obcí, ale naopak, aby do nich kvôli ponúknutým perspektívam vďaka kvalitnej doprave prichádzali noví obyvatelia a v obecných komunitách prebiehal čulý tvorivý život.

5.) A (v neposlednom rade) zachovať plnú funkčnosť a udržateľnú budúcnosť dobrovoľníkmi zachránenej historickej časti Čiernohronskej železnice, ktorá nezameniteľným spôsobom prispieva k tvorbe povedomia o regióne a o Slovensku vo svete. Celoročná doprava vo verejnom záujme, ktorá bude súčasťou IDS BBSK, železnici zabezpečí kontinuálny prísun peňazí na prevádzku a údržbu, nehovoriac o tom, že okrem udržateľne prevádzkovanej železničnej atrakcie región získa kvalitnú dopravu a s ňou aj niekoľko desiatok trvalých pracovných miest.

Zapojenie Čiernohronskej elektrickej železnice do integrovaného dopravného systému Banskobystrického samosprávneho kraja, obnovenie nákladnej dopravy, zvýšenie kvality života vo vidieckom prostredí, celková podpora ochrany životného prostredia a v neposlednom rade dlhodobá udržateľnosť turistickej atrakcie — národnej kultúrnej pamiatky, sú tak hlavnými dôvodmi vzniku projektu ČHEŽ.